Iaidó je jednou z foriem tradičného japonského šermu, ktorého hlavným princípom je rýchle tasenie meča v prípade nečakaného útoku zo strany protivníka. Termín „Iaidó“ vznikol v roku 1932 a skladá sa z troch znakov kandži – 居 (i), 合 (ai), and 道 (dó). Predpokladá sa, že prvé dva znaky iai (居合) pochádazajú z tvrdenia „Cune ni ite, kjú ni awasu,“ ktoré sa voľne prekladá ako „Stále buď pripravený, reaguj okamžite.“ Posledný znak dó, znamená cesta a tradične sa týmto spôsobom nazývajú aj iné bojové umenia (napr. Aikidó, Judó, Jodó, atď.) Najčastejsím a najzaužívanejším prekladom sa u nás stala „Cesta tasenia meča.“
V našom dojo sa venujeme jednej z najstarších škôl Iaidó, nazývanej Muso Jikiden Eishin Ryu, ktorá vznikla koncom 16. storočia, približne v roku 1590, v neskorom období éry Muromači. Z tohto dôvodu sa táto škola radí medzi takzvané „korjú“ školy, nakoľko vznikla ešte pred rokom 1876, kedy sa v Japonsku presadil zákaz nosenia mečov na verejnosti. Tak ako aj v iných bojových umeniach, aj školy v Iaidó sa postupne štiepili a menili, až vznikol veľký počet rôznych skupín.
Iaidó sa narozdiel od iných foriem japonského šermu, ako napríklad Kendó, cvičí prevažne samostatne a bezkontaktne. Niekedy svojou podstatou takmer pripomína zenovú meditáciu v pohybe. Zároveň v Iaidó neexistujú súťaže a jedinou formou prezentácie klubu sú verejné ukážky (tzv. embukai). Učí sa formou kata, teda cvičeniami s jasne a do detailu predurčenými pohybmi. Ich trénovaním si cvičiaci zlepšuje jemnú motoriku a celkové držanie tela, či balans.
Na praktizovanie Iaidó potrebujete 3. základné veci:
- Správne oblečenie – Gi a Hakama
- Japonský drevený alebo kovový meč
- Kolená a telo v dobrom stave
Oblečenie na Iaidó sa skladá z vrchnej časti zvanej Gi, ktorá býva väčšinou biela a ma oproti iným bojovým umeniam volnejšie a kratšie rukávy, aby bola zabezpečena čo najlepšia hybnosť bez obmedzení. Na spodnej časti sa nosí Hakama, tj. široké japonské nohavice.
Iaidó sa trénuje s japonský mečom, katanou, no cvičenie s ním by sa celkovo dalo rozdeliť do troch období. Na začiatku používa cvičenec drevený meč, nazývaný bokken, ktorý je svojím tvarom kópiou normálneho kovového meča. Pre cvičenie je potrebná aj saja, teda pošva meča vyrobená z umelej hmoty a sageo, čo je hrubá šnúrka na saji. Postupne sa prechádza ku cvičeniu s kovovým mečom, ktorý sa nazýva Iaitó a narozdiel od katany je otupený, aby sa pri cvičení minimalizovali šance na zranenie. Keď je už cvičenec skúsený, môže cvičiť s ostrým mečom, no len na vlastnú zodpovednosť. V skupinách s inými ľudmi sa väčšinou s katanou necvičí.
Trénovať Iaidó je možné bez ohľadu na vek či pohlavie. Z dôvodu nenásilného a bezkontaktného cvičenia k nemu veľmi inklinujú aj ženy. Dôležitou podmienkou je však dobrý fyzický stav tela a hlavne kolien, nakoľko sa väčšina cvikov začína zo sedu na kolenách. Cvičí sa na parketách bez akýchkoľvek žinienok, preto sú chrániče na kolená nevyhnutnosťou. Odporúčame chrániče, ktoré využívajú florbaloví brankári, nakoľko tí trávia väčšinu času na kolenách, prípadne volejbalové chrániče, ktoré majú trošku lepšiu ohybnosť, no pri dlhšom cvičení môžu byť nepohodlné.
Zoznam kata, ktoré cvičíme v našom klube, si môžete stiahnúť tu: http://www.iaidobratislava.sk/wp-content/uploads/2020/02/iaido-dojo-bratislava-katy.pdf